Čo je register partnerov verejného sektora (RPVS)?

Kedy a ako sa zapísat do RPVS? Všetko čo potrebujete vedieť k RPVS sa dozviete v tomto článku.

RPVS – Register partnerov verejného sektora vedie zoznam konečných užívateľov výhod spoločností, ktoré obchodujú so štátom resp. čerpajú peňažné prostriedky z verejných zdrojov. RPVS je verejne dostupný na webstránke rpvs.gov.sk. RPVS upravuje zákon č. 315/2016 o registri partnerov verejného sektora a ďalšie zákony. Subjekty sú povinné sledovať, kedy im vznikne povinnosť zápisu do RPVS a v prípade ich splnenie zabezpečiť zápis do RPVS prostredníctvom oprávnenej osoby, inak hrozí sankcia. Oprávnená osoba (spravidla advokát), musí konať s odbornou starostlivosťou a identifikovať KUV v danej entite a následne podať návrh na zápis do RPVS s potrebnými prílohami.

Zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS) v roku 2023?

V roku 2023 zatiaľ nenastala v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora legislatívna zmena, takže podmienky, ktorá aktivujú povinnosť zápisu do RPVS neboli novelizované.

Čo je register partnerov verejného sektora (RPVS)?

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Cieľom RPVS je odkrývať vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov, ktoré obchodujú so štátom.

Online register partnerov verejného sektora (RPVS) – rpvs.gov.sk

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je verejne dostupný na webstránke RPVS Ministerstva spravodlivosti SR – rpvs.gov.sk. Údaje zapísané v RPVS sa sprístupňujú v podobe výpisu z registra a v podobe štruktúrovaných údajov (OpenData), ktoré umožňujú vyhľadávanie a ich ďalšie automatické spracovanie.

Kto je partner verejného sektora?

 V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS je partnerom verejného sektora fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

  1. prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc,

  2. prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne,

  3. uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,

  4. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

  5. sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu,

  6. priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena § 2 odsek (1) písmeno e), alebo

  7. na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom.

Kedy vzniká povinnosť zapísať sa do RPVS?

Subjektu vzniká povinnosť zápisu do RPVS, ak spĺňa kumulatívne nasledovné 4 podmienky:

  1.  naplnil niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS,

  2. prijíma plnenie na základe zmluvy alebo iného právneho úkonu,

  3. plnenia prekračujú zákonom stanovené limity, a

  4. nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.

Zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS) je nevyhnutný pre uzavretie zmluvy so subjektom verejného sektora. Preto je povinnosťou subjektu verejného sektora pred uzavretím zmluvy skontrolovať, či je jej potenciálny partner zapísaný v RPVS. Tiež je dôležité mať na pamäti, že povinnosť zápisu do RPVS vzniká pred uzavretím zmluvy. To znamená, že subjekt verejného sektora nemôže uzavrieť zmluvu s potencionálnym partnerom, ktorý ešte nie je zapísaný v RPVS.

Ako sa zapísať do RPVS?

Iba oprávnené osoby môžu podávať návrhy na zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Tieto oprávnené osoby sú advokáti, notári, banky, pobočky zahraničných bánk, audítori alebo daňoví poradcovia. Ak sa chcete zaregistrovať do RPVS, musíte uzavrieť písomnú dohodu s oprávnenou osobou o vykonávaní jej povinností v súvislosti s vašou registráciou. Oprávnená osoba potom podá návrh na zápis do RPVS prostredníctvom elektronických služieb Ministerstva spravodlivosti SR a priloží k nemu potrebné dokumenty. Registrový súd je povinný vykonať zápis do 5 dní od podania návrhu.

K návrhu do RPVS je konkrétne potrebné priložiť nasledovné dokumenty:

  1. Verifikačný dokument (ktorý je potom po zápise do RPVS verejne dostupný),

  2. Vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19 zákona o RPVS,

  3. Písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, a

  4. Čestné vyhlásenie podľa § 4 ods. 6 zákona o RPVS (ak je to potrebné).

Ako dlho je potrebné byť zapísaný v RPVS?

Partner verejného sektora musí byť v RPVS zapísaný aspoň po dobu trvania zmluvy. Trvaním zmluvy sa rozumie čas, počas ktorého subjekt prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. Inými slovami, je trvanie zmluvy je pokým sa naplní hospodársky účel zmluvy.

Aké údaje sa zapisujú do RPVS?

V prípade ak partnerom verejného sektora je fyzická osoba, zapisujú sa nasledovné údaje o tejto osobe:

  • meno a priezvisko,

  • bydlisko,

  • dátum narodenia,

  • zoznam konečných užívateľov výhod,

  • údaje o oprávnenej osobe.

V prípade, ak partnerom verejného sektora je fyzická osoba – podnikateľ, zapisujú sa nasledovné údaje o tejto osobe:

  • obchodné meno,

  • miesto podnikania,

  • IČO, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia,

  • zoznam konečných užívateľov výhod,

  • údaje o oprávnenej osobe.

V prípade, ak partnerom verejného sektora je právnická osoba, zapisujú sa nasledovné údaje o tejto osobe:

  • názov alebo obchodné meno,

  • sídlo,

  • právna forma,

  • IČO, ak bolo pridelené,

  • zoznam konečných užívateľov výhod,

  • zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v SR, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora,

  • údaje o oprávnenej osobe.

 Je potrebné preukazovať zápis do RPVS?

V zmysle § 3 ods. 2 zákona o RPVS  „Údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať.“ Ide o tzv. formálnu publicity registera RPVS a teda je verejne dostupný na webstránke RPVS Ministerstva spravodlivosti SR.

Aké sú zákonom stanovené limity pri prijatých plneniach RPVS?

Zákon o RPVS stanovuje v prípade jednorazového plnenia limit 100 000 EUR a v prípade opakujúceho plnenia je limit 250 000 EUR, pričom v oboch prípadoch ide o sumy bez DPH.

Napr. jednorazové dodanie tovaru v hodnote 114 000 EUR s DPH (95 000 EUR bez DPH) neprekračuje limit 100 000 EUR. Ak ide o zmluvu, pri ktorej nemožno určiť, či hodnota plnenia prekročí limit 100 000 EUR, resp. 250 000 EUR, vzniká povinnosť zápisu do RPVS pred prijatím plnenia, ktorým dôjde k prekročeniu týchto limitov.

Ako sa prihliada na limity pri plnení z dvoch alebo viacerých zmlúv?

Pri plnení z dvoch alebo viacerých zmlúv sa hodnoty nesčítavajú. Napríklad dve zmluvy vo výške plnenia 60 000 EUR nepresahujú limit 100 000 EUR a povinnosť zápisu do RPVS nevzniká. Aj napriek tomu, že súčet oboch zmlúv je 120 000 EUR.

Aký je rozdiel medzi jednorazovým a opakujúcim sa plnením pri RPVS?

Pri jednorazovom plnení ohľadom RPVS je známa celková výška plnenia. Za jednorazové plnenie sa považuje aj plnenie v splátkach, keďže je daná celková výška plnenia. Aj napriek tomu, že splátky sú splácané v opakujúcich sa intervaloch ide o jednorazové plnenie, z dôvodu vedomosti celkovej výšky plnenia.

Opakujúce plnenie pri RPVS znamená, že povinnosť plnenia zmluvy vzniká v určitých pravidelných a opakujúcich sa časových intervaloch. Dôležitým znakom pri posudzovaní, či ide o opakujúce sa plnenie je absencia vedomosti o celkovej sume plnenia. Pri opakujúcom sa plnení konečná suma nie je známa.

Typickým príkladom opakujúceho plnenia je zmluva o nájme na dobu neurčitú. V zmluve je dohodnuté mesačné nájomné, dobu trvania zmluvy a teda celkovú výšku plnenia ale nemožno jednoznačne určiť a tak ide o opakujúce sa plnenie.

Aké povinnosti má partner verejného sektora?

Partner verejného sektora má pri svojom postavení rôzne povinnosti. Okrem základnej povinnosti samotného zápisu do RPVS, má napríklad aj povinnosť poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe, alebo ju informovať o zmenách KUV. Partner verejného sektora má tiež povinnosť v prípade výmazu oprávnenej osoby zapísať novú oprávnenú osobu do 30 dní.

  1. Povinnosť byť zapísaný  v RPVS

Povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora RPVS je základnou povinnosťou partnera verejného sektora. Povinnosť trvá počas trvania právneho vzťahu s verejným sektorom. Nezapísaný subjekt, ktorý spĺňa podmienky povinného zápisu, nemá právo prístupu k verejným financiám.

  1. Povinnosť poskytnúť oprávnenej osobe RPVS súčinnosť

Úloha oprávnenej osoby je overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora a na splnenie tejto úlohy je partner verejného sektora povinný poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe. Bez súčinnosti nie je možné úspešne vykonať zákonom vyžadované overenie konečného užívateľa výhod.

  1. Povinnosť informovať oprávnenú osobu o zmene KUV

V prípade, ak u partnera verejného sektora dôjde k zmene údajov zapísaných v RPVS týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, má tento povinnosť o zmene informovať svoju oprávnenú osobu. Oprávnená osoba zabezpečí oznámenie daných zmien registrovému orgánu do 60 dní od zmeny a k návrhu zmeny doloží aj verifikačný dokument. 

  1. Zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných v RPVS

Partner verejného sektora zodpovedá spolu s oprávnenou osobou za správnosť údajov zapísaných v registri. Porušenie tejto povinnosti môže viesť k uloženiu pokuty, výmazu z registra, diskvalifikácii štatutárnych orgánov, prípadne aj k vzniku trestnej zodpovednosti. V prípade, že partner verejného sektora nepreukáže pravdivosť a úplnosť údajov o konečných užívateľoch výhod, hrozí mu výmaz z registra partnerov verejného sektora.

Ako zákon o RPVS upravuje postavenie subdodávateľov?

Zákon o registri partnerov verejného sektora (RPVS) považuje subdodávateľov za partnerov verejného sektora a vyžaduje od nich zápis do RPVS. Táto povinnosť platí pre všetkých subdodávateľov v danom reťazci, nielen pre subdodávateľa v 1. rade, ktorý prekračuje zákonom stanovené limity. Dôležitou otázkou je vedomosť subdodávateľov o tom, že dodávajú tovar alebo službu verejnému sektoru. Niekedy sa môže stať, že subdodávatelia nemajú vedomosť o tom, že ich plnenia alebo nadobúdaný majetok súvisia s plnením pre verejný sektor. Takáto situácia je v zákone upravená formuláciou: "vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti".

Kto je to oprávnená osoba z pohľadu RPVS?

Oprávnená osoba vykonáva činnosti pre partnera verejného sektora pri zápise do RPVS. Je legitimovaná na komunikáciu s registrovým súdom, samotný subjekt komunikovať s registrovým súdom priamo nemôže. Oprávnená osoba je zodpovedná spolu s partnerom verejného sektora za správnosť a aktuálnosť údajov v registri partnerov verejného sektora. Oprávnená osoba je ustanovená zákonom a môže ňou byť advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor alebo daňový poradca.

Ako je upravený vzťah oprávnenej osoby a partnera verejného sektora?

Tento vzťah je upravený písomnou dohodou, v ktorej si oprávnená osoba a partner verejného sektora upravia vzájomné práva a povinnosti. Oprávnená osoba sa v dohode zaviaže plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Táto dohoda sa prikladá ako jedna z príloh k návrhu na zápis spoločnosti do RPVS.

Aké povinnosti má oprávnená osoba?

Oprávnená osoba je v súvislosti s výkonom činnosti oprávnenej osoby povinná:

  1. identifikovať konečného užívateľa výhod a následne overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod (i) pri prvom zápise subjektu do registra, (ii)pri zápise zmeny konečného užívateľa výhod, (iii) pri svojom zápise ako oprávnenej osoby do registra, (iv) k 31. decembru kalendárneho roka, a (v) v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 EUR za 30 dní,

  2. pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod konať nestranne a s odbornou starostlivosťou,

  3. zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť,

  4. komunikovať s registrujúcim orgánom elektronicky a používať prostriedky pre autorizáciu elektronických podaní,

  5. uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje a doložiť ich verifikačným dokumentom,

  6. oznámiť zmene údajov zapísaných v RPVS o konečnom užívateľovi výhod do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a

  7. informovať bezodkladne partnera verejného sektora, ak sa dozvie o zmene údajov zapísaných v registri o konečnom užívateľovi výhod.

Čo je konanie oprávnenej osoby s odbornou starostlivosťou?

Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu oprávnenej osoby po zohľadnení a nezávislom odbornom vyhodnotení všetkých dostupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať a ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Na postup pri identifikácií konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.

Získanie údajov o subjekte len z verejne dostupných zdrojov nie je považované za konanie s odbornou starostlivosťou. Vyžaduje sa samostatná činnosť oprávnenej osoby, čo môže zahŕňať vyžiadanie si od PVS aj verejne nedostupné dokumenty (korporačné dokumenty, výpisy z účtov, zmluvy, faktúry, zápisnice o hlasovaní a iné). Môže si vyžiadať od partnera verejného sektora aj čestné vyhlásenia o určitých skutočnostiach.

Kedy je potrebné vylúčiť oprávnenú osobu?

Cieľom vylúčenia oprávnenej osoby z procesu identifikácie a overovania konečného užívateľa výhod u partnera verejného sektora je zabezpečiť, aby jej prípadná zaujatosť nemala vplyv na túto identifikáciu a overovanie. Vylúčenie oprávnenej osoby sa považuje za nevyhnutné v prípadoch, keď by jej absencia nestranného a objektívneho rozhodovania mohla viesť k zápisu nepravdivých alebo neúplných údajov o PVS. Týmto krokom sa chce zabrániť nežiaducim dôsledkom, ako sú napríklad neoprávnené výhody alebo pochybenia v procese rozhodovania.

Zákon o RPVS v § 19 upravuje, že oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony, ak:

  1. je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,

  2. konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, a

  3. má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov.

Povinnosť overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod k 31. decembru

Oprávnená osoba má povinnosť overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora k 31. decembru každého kalendárneho roka. Táto povinnosť vyplýva z § 11 ods. 2 písm. c) zákona o RPVS. Ak oprávnená osoba pri tejto kontrole nezistí žiadnu zmenu, je povinná do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka zaslať registrovému súdu oznámenie o overení KUV. Ak sa v období medzi 31. decembrom a 28. februárom vyskytne zmena údajov KUV, oprávnená osoba nemusí zasielať oznámenie o overení KUV k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Aké sú sankcie za porušenie zákona o RPVS?

Za poručenie zákona o RPVS môžu byť sankcionované všetky druhy subjektov, ktorých sa RPVS týka. Ide teda o partnera verejného sektora, oprávnenú osobu, konečných užívateľov výhod, ale aj subjekty verejného sektora. Sankcie sú upravené v § 13 zákona o RPVS

Primárnou sankciou pre partnera verejného sektora v prípade nezapísania sa do registra je nemožnosť uchádzať sa o verejné prostriedky. Ďalšie sankcie sú:

  1. pokuta (vo výške hospodárskeho prospechu inak od 10 000 – 1 000 000 EUR),

  2. výmaz z registra,

  3. diskvalifikácia,

  4. odstúpenie od zmluvy,

  5. neplnenie záväzku, a

  6. odňatie licencie (pri držiteľoch verejných licencií).

Pokuta pre štatutárny orgán partnera verejného sektora sa pohybuje od 10 000 EUR do 100 000 EUR, ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona o RPVS, nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19 zákona o RPVS.

Konečnému užívateľovi výhod hrozí pokuta do 10 000 EUR, ak partnerovi verejného sektora a oprávnenej osobe partnera verejného sektora neoznámi, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod.

Pokuta od 10 000 EUR do 100 000 EUR hrozí oprávnenej osobe, ak bude vykonávať oprávnenú osobu aj napriek vylúčeniu definovanom v § 19 zákona o RPVS. Oprávnená osoba ručí za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu PVS. Pokutu nie je povinná zaplatiť, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou.

Sankcie týkajúce sa subjektu verejného sektora (resp. osobám konajúcim v ich mene) a to podľa zákona o priestupkoch od 1 000 EUR do 100 000 EUR, alebo podľa zákona o verejnom obstarávaní pokuta 5% zmluvnej ceny. Priestupku sa dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný v RPVS.

Trestnoprávne následky za porušenie pri RPVS?

Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod (KUV) môže mať pre partnera verejného sektora a oprávnenú osobu trestnoprávne následky. Môže im hroziť trestná zodpovednosť za trestné činy ako napríklad skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, podvod alebo subvenčný podvod podľa Trestného zákona.

Je možná diskvalifikácia zo zápisu do RPVS?

Áno, subjekt môže byť diskvalifikovaný zo zápisu do RPVS a to v prípade ak registrujúci orgán vykoná výmaz partnera verejného sektora podľa § 12 ods. 7 alebo § 13 ods. 2 zákona o RPVS, partner verejného sektora nemôže byť do registra zapísaný počas dvoch rokov od výmazu; to platí aj vtedy, ak partner verejného sektora nie je zapísaný v registri ku dňu právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12 ods. 8 zákona o RPVS.

Na RPVS sa vzťahujú nasledovné právne predpisy:

A iné zákony, ktorých zoznam je uvedený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR k RPVS, časť „Ktoré právne predpisy sa vzťahujú na RPVS

Kde je definovaný konečný užívateľ výhod?

Konečného užívateľa výhod definuje § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

Podľa tohto zákona je konečným užívateľom výhod (KUV) je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Inak povedané, konečným užívateľom výhod je ten, kto spĺňa aspoň jednu z nasledovných štyroch podmienok:

  1. má právo na hospodársky prospech (zisk) spoločnosti,

  2. má priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach,

  3. má právo vymenovať alebo odvolať konateľa, a

  4. iným spôsobom ovláda danú spoločnosti.

Presné znenie zákona týchto štyroch podmienok je nasledovné:

Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá:

  1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,

  2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,

  3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, a

  4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti,