Najčastejšie otázky

Po správnom vyplnení formulára vám zašleme e-mailom všetky dokumenty potrebné na založenie a vznik vašej s.r.o., konkrétne:

1. zakladateľskú listinu (ak je jeden zakladateľ) alebo spoločenskú zmluvu (ak je viac zakladateľov),

2. súhlas vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením sídla spoločnosti a zápisom do obchodného registra,

3. vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov a základného imania,

4. žiadosť pre daňový úrad o vydanie súhlasu so zápisom do obchodného registra, ak zakladateľ má daňový nedoplatok,

5. podpisový vzor konateľa,

6. vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom ako fyzická osoba vo viac ako dvoch iných spoločnostiach alebo, že jediný zakladateľ právnická osoba má viac spoločníkov,

7. splnomocnenie pre SLUPOD na založenie spoločnosti, a

8. súhlas zodpovedného zástupcu, ak sa to vyžaduje pri viazaných a remeselných živnostiach.

Po vzniku spoločnosti pošleme aj potvrdenie o zápise spoločnosti do obchodného registra a osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným cez SLUPOD trvá približne sedem až desať dní od podania návrhu na založenie spoločnosti.

Živnostenský register má lehotu 3 pracovné dni a lehota sa začína počítať nasledujúci deň po podaní dokumentov na živnostenský register.

Obchodný register má lehotu 6 pracovných dní, pričom 3 pracovné dni trvá spárovanie platby súdneho poplatku a pridelenie spisu VSÚ, následne má sudca lehotu 2 pracovné dni na zápis do obchodného registra a spoločnosť je zapísaná nasledujúci pracovný deň.

Založenie s. r. o. „svojpomocne“ trvá oveľa dlhšie aj vzhľadom na to, že celý proces pred obchodným registrom je veľmi formalistický a súd môže aj pri malej chybe návrh na zápis eseročky odmietnuť.

Sídlo spoločnosti môže byť na adrese trvalého pobytu akejkoľvek osoby, ktorá vystupuje v spoločnosti.

Dôležité je aby vlastník nehnuteľnosti, v ktorej má byť sídlo eseročky udelil súhlas. Pri založení SRO vám súhlas vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením sídla spoločnosti vypracuje SLUPOD a pošle na podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

Nie, nemusíte.

Stačí podpísať vyhlásenie o tom, že vklady do základného imania boli splatené. Toto vyhlásenie vám pri založení SRO vypracuje SLUPOD a pošle na podpis. Správca vkladu však podľa tohto vyhlásenia zodpovedá za splatenie vkladu spoločníkmi.

Rozdiel spočíva v tom, ako rýchlo môžete začať so spoločnosťou nakladať.

Ak si kúpite hotovú spoločnosť (ready made s.r.o.), môžete začať podnikať v deň podpisu prevodovej dokumentácie – ihneď. Tiež máte hneď k dispozícii IČO ako aj DIČ (daňové identifikačné číslo), takže už môžete fakturovať.

Proces prevodu (prepisu) firmy zvyčajne trvá týždeň, pričom novým konateľom sa kupujúci stáva už momentom podpisu listín o prevode. Následným zápisom do obchodného registra začínajú platiť ostatné zmeny (napr. zmena obchodného mena, zmena sídla atď.)

Založenie novej spoločnosti trvá zvyčajne dva týždne až desať dní a podnikať môžete začať až po zápise eseročky do obchodného registra, t.j. až vznikom spoločnosti.

V krátkosti, konečným užívateľom výhod je osoba, ktorá reálne vlastní alebo ovláda danú spoločnosť. Vo väčšine prípadov sú to spoločníci zapísaní v obchodnom registri. Môžu to byť však aj tichý spoločníci, akcionári, alebo v niektorých prípadoch štatutári spoločnosti.

Áno, môžete si založiť SRO, ak máte dlh voči zdravotnej poisťovni.

Ak máte dlh iba na zdravotnom poistení, tak vám zákon nebráni si založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. SRO však nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov alebo má evidované nedoplatky na sociálnom poistení – to neplatí, ak daňový úrad alebo colný úrad udelí súhlas na založenie SRO.

Ak máte dlh na daňovom úrade nemôžete si založiť SRO bez toho, aby vám príslušný daňový úrad alebo colný úrad udelil súhlas so založením SRO.

To iste platí, ak by ste mali ako zakladateľ dlh aj voči sociálnej poisťovni. Jediné, čo sa aktuálne neskúma, sú dlhy na zdravotnom poistení. Avšak aj v prípade dlhu na daniach vedia podnikatelia nájsť riešenia. Napríklad svoju firmu "napíšu" na blízku osobu (manželku, súrodenca a pod.).

Áno, môžete byť konateľom SRO, ak máte dlh na daňovom úrade.

Ak by ste chceli byť okrem konateľa aj zakladateľom (spoločníkom), na založenie spoločnosť s ručením obmedzeným potrebujete súhlas od príslušného daňového úradu. To iste platí, ak by ste mali ako zakladateľ dlh aj voči sociálnej poisťovni. Jediné, čo sa aktuálne neskúma, sú dlhy na zdravotnom poistení.

Áno, živnosť môžete mať popri SRO. Ak si budete navzájom vystavovať faktúry, treba dávať pozor na tzv. transferové oceňovanie.

Nový občiansky preukaz s čipom a elektronickým podpisom (eID) spolu s čítačkou na založenie spoločnosti cez SLUPOD nepotrebujete. Ak ho teda zatiaľ nemáte, tak si môžete založiť SRO jednoducho cez SLUPOD. Zakladajúce dokumenty vám vypracujeme a pošleme na podpis klasickým spôsobom, u notára, alebo na matrike. Po vzniku spoločnosti musíte mať povinne aktivovanú elektronickú schránku.

Ak už máte preukaz s čipom na elektronické podpisovanie (eID), založenie spoločnosti cez SLUPOD bude ešte pohodlnejšie. Nebudete potrebovať navštíviť notára, čím ušetríte čas aj peniaze za overenie podpisov.

Samozrejme, konateľ nemá obmedzenia v akom počte spoločností môže konať. Avšak v prípade, že by ste okrem konateľa chceli byť aj spoločníkom v týchto SRO, ako jediný spoločník nemôžete vystupovať vo viac ako troch spoločnostiach s ručením obmedzeným. Zjednodušene povedané, konateľom môžete byť v hocikoľkých spoločnostiach, avšak ako jediný spoločník (sám/sama) môžete vlastniť maximálne 3 eseročky.

Ako jediný spoločník (sám/sama) môžete vlastniť maximálne 3 SRO. Ak sa spojíte s niekým a v spoločnosti budú vystupovať viacerí spoločníci, môžete mať (spolu s niekým) neobmedzený počet eseročiek.

Spoločnosť, ktorá má jediného spoločníka právnickú osobu, nemôže byť súčasne jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom v inej spoločnosti.

Novovzniknutá eseročka je vždy NEPLATCA DPH. Platcom DPH sa môžete stať dobrovoľne alebo povinne. Na to, aby ste sa stali platcom DPH sa musíte zaregistrovať na príslušnom daňovom úrade.

Spoločnosť s ručením obmedzeným si môžete založiť nezávisle od vašej zrušenej alebo aktívnej živnosti. Zároveň platí, že môžete vlastniť SRO a pritom prevádzkovať živnosť. Dokonca existuje aj ďalšia možnosť a to pretransformovanie živnosti na SRO.

Spoločnosť s ručením obmedzeným si môžete založiť aj ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti. Výpis z obchodného registra však ORSR vydá až po vykonaní zápisu SRO do obchodného registra.

Nie, ORSR vám nezapíše adresu sídla bez súpisného čísla nehnuteľnosti, v ktorej bude mať sídlo SRO. Ďalšou podmienkou je, že stavba musí existovať právne – musí byť skolaudovaná

Prvá možnosť je, aby vám rodičia ako vlastníci nehnuteľnosti udelili „súhlas vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením sídla spoločnosti“. Tento súhlas sa predkladá pri zápise do obchodného registra a my ho vypracujeme pri založení s. r. o.

Druhá možnosť je predloženie nájomnej zmluvy, z ktorej ale musí byť zrejmé, že daná nehnuteľnosť môže slúžiť ako sídlo pre obchodnú spoločnosť.

Áno, môžete.

Nie, do ORSR sa zapisuje iba sídlo SRO, kam sa zasielajú všetky zásielky. Ak chcete, aby vám pošta chodila na inú adresu, môžete požiadať poštu o presmerovanie zásielok alebo priamo zapísať túto korešpondenčnú adresu aj za sídlo eseročky.

Neexistuje maximálny počet. Počet zapísaných predmetov podnikania spoločnosti nie je obmedzený. Odporúčame vám však zapísať iba tie činnosti, ktoré reálne spoločnosť bude vykonávať.

Áno, cena za založenie živnosti (19 EUR) je konečná a zahŕňa neobmedzený počet voľných živností. Za každú viazanú alebo remeselnú živnosť sa však platí správny poplatok vo výške 7,50 EUR.

Na založenie živnosti ho mať nemusíte, ale po získaní živnostenského oprávnenia je potrebné si ho vybaviť na komunikáciu s finančnou správou.

Áno, môžete. Ak budete mať miesto podnikania na inej adrese ako je adresa vášho trvalého pobytu, musíte preukázať právny vzťah k tejto adrese, tzn. že ste oprávnený túto adresu používať (napr. nájomnou zmluvou, súhlasom vlastníka nehnuteľnosti a pod.). Ak miesto podnikania bude na adrese vášho trvalého pobytu, živnostenský úrad od vás nebude žiadať žiadne potvrdenie.

Podnikať môžete začať dňom ohlásenia živnosti, avšak vystavovať faktúry môžete až keď dostanete IČO, ktoré prideľuje Štatistický úrad.

DIČ je daňové identifikačné číslo, ktoré vám pridelí daňový úrad po získaní živnostenského oprávnenia, keďže každý podnikateľ je povinný sa zaregistrovať na daň z príjmov.

DIČ dostanete zhruba do jedného mesiaca odo dňa získania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Fyzické osoby (podnikateľov) živnostenský úrad automaticky zaregistruje na daňový úrad, po ohlásení živnosti, čiže vy už nemusíte podávať osobitnú žiadosť. Zhruba do jedného mesiaca vám bude pridelené DIČ.

Právnické osoby môžu požiadať živnostenský úrad, aby za nich vybavil registráciu na daňový úrad priamo pri ohlasovaní živnosti. Ak tak neurobia, sú povinné do 30 dní odo dňa získania osvedčenia o živnostenskom oprávnení podať registráciu na daň z príjmov a následne im bude pridelené DIČ.

Ak nie ste platca DPH, môžete vystavovať faktúry aj bez uvedenia DIČ. Ak ste platca DPH musíte počkať, aby vám daňový úrad pridelil DIČ a až po tom môžete vystaviť faktúru. Spravidla začínajúci podnikateľ nie je hneď platcom DPH.

Nie, fyzická osoba (podnikateľ) nie je povinná si založiť podnikateľský účet.

Môžete využívať aj váš osobný účet, avšak z hľadiska účtovníctva je efektívnejšie mať samostatný účet na podnikanie, preto na osobnom účte sa vám budú miešať príjmy z podnikania a vaše osobné príjmy.

Pozastavenie živnosti má iba dočasný účinok. Ide o pozastavenie živnosti na určitú dobu (od – do), po obnovení živnosti môžete pokračovať v podnikaní.

Zrušenie živnosti má trvalý účinok, je teda konečné a znamená úplne skončenie podnikania.

Daňovému úradu, sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora, ich konečných užívateľoch a oprávnených osobách. Správcom a prevádzkovateľom RPVS je Ministerstvo spravodlivosti SR.

Partnerom verejného sektora je fyzická osoba alebo právnická osoba:

• ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc;

• ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne;

• ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní;

• ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti;

• ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu (napr. zákon o zdravotných poisťovniach);

• na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo

• ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa bodu a) až d) tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.

Cieľom RPVS je odkrývať riadiace/vlastnícke štruktúry partnerov verejného sektora.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa chce dať zapísať do RPVS je povinná uzavrieť dohodu s oprávnenou osobou o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Následne, oprávnená osoba pripraví a podá návrh na zápis fyzickej osoby alebo právnickej osoby do RPVS. Návrh sa podáva elektronicky cez elektronickú službu Ministerstva spravodlivosti SR. K návrhu je potrebné priložiť zákonom vyžadované materiály a dokumenty.

Nie, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa chce zaregistrovať do RPVS musí podať návrh na zápis do RPVS prostredníctvom oprávnenej osoby.

Oprávnenou osobou je advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.

Oprávnenou osobou je aj zahraničná osoba oprávnená na území Slovenskej republiky vykonávať rovnaký predmet činnosti ako vyššie uvedené oprávnené osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený svoj podnik alebo svoju organizačnú zložku, a ktorá sa na základe písomnej dohody zaviazala plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.

Áno, RPVS je verejne dostupný na webe Ministerstva spravodlivosti SR.

Fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná nechať sa zapísať oprávnenou osobou do RPVS, ak spĺňa všetky nasledovné podmienky:

• spĺňa definíciu partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS;

• prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva (ďalej len „plnenia“) na základe zmluvy alebo iného právneho úkonu;

• plnenia prekračujú zákonom stanovené limity;

nie je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Áno, do RPVS možno zapísať aj osobu, ktorá nespĺňa znaky povinného zápisu do RPVS, ak o to dobrovoľne požiada.

K návrhu na zápis osoby do RPVS je potrebné priložiť:

1. Verifikačný dokument;

2. Vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19 zákona o RPVS;

3. Písomnú dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora;

4. Čestné vyhlásenia podľa § 4 ods. 6 zákona o RPVS, ak sa uplatňuje postup podľa tohto ustanovenia zákona.

Áno, viac informácií nájdete na webe Ministerstva spravodlivosti SR.

Áno, verifikačný dokument je zverejnený v RPVS.

Výška odmeny oprávnenej osoby za vykonanie zápisu do RPVS nie je zákonom regulovaná. Je ponechaná na dohode zmluvných strán.

Cez SLUPOD je cena za zápis od 149 €.

Ak partner verejného sektora uzavrie zmluvu so subjektom, ktorý nie je zapísaný v RPVS, hoci takúto povinnosť má, dopustí sa priestupku na úseku registrácie partnerov verejného sektora podľa § 42b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v zmysle ktorého sa priestupku dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora, ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný v RPVS.

Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu od 1000 EUR do 100 000 EUR.

Partner verejného sektora musí byť zapísaný v RPVS aspoň po dobu trvania zmluvy.

Zmluvou sa rozumie dvojstranný právny úkon na základe ktorého dochádza k poskytovaniu finančných alebo iných plnení od verejného sektora. Zmluvou sa rozumie aj iný právny úkon, napr. príklep na dražbe.

Partnerom verejného sektora nie je ten, kto spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora, avšak má mu byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 EUR. Partnerom verejného sektora nie je ani ten, kto spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora, avšak má mu byť  poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 EUR.

Partnerom verejného sektora nie je ani:

a) subjekt verejnej správy,

b) verejný podnik; to neplatí, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota prevyšuje zákonom ustanovenú hodnotu,

c) osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; to neplatí, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota prevyšuje zákonom ustanovenú hodnotu plnenia,

d) banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia, alebo zahraničná finančná inštitúcia vrátane zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený podnik alebo organizačnú zložku, ak sa na nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu v oblasti finančného trhu,

e) osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci,

f) iný štát a jeho orgány,

g) medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány,

h) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku,

i) majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia alebo zahraničná finančná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa písmena d), a to aj vtedy, ak ide o finančné nástroje, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala zahraničná finančná inštitúcia prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky,

j) majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo budú na taký trh prijaté v lehote šiestich mesiacov od ich vydania,

k) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu, s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorej druhou zmluvnou stranou je:

1. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť podľa osobitného predpisu,

2. Národná banka Slovenska, ak zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných inštitúciách alebo na medzinárodných finančných trhoch, ak robí obchody na finančnom trhu aleboso Slovenskou republikou alebo ak vykonáva pôsobnosť v devízovej oblasti

3. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., ak vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,

4. Exportno-importná banka Slovenskej republiky, ak vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,

5. Štátna pokladnica, ak vykonáva pôsobnosť podľa osobitného predpisu,

6. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak vykonáva pôsobnosť podľa osobitného predpisu,

7. finančný sprostredkovateľ podľa osobitného predpisu, ak prijíma plnenia na účet prijímateľa,

l) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne,

m) vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,

n) pozemkové spoločenstvo,

o) osoba a právny nástupca osoby, ktorá prijíma plnenie podľa predpisov o zmiernení niektorých majetkových krívd; to neplatí, ak plnenie prijíma osoba, na ktorú bol nárok na plnenie postúpený.

O fyzickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje:

1. meno a priezvisko,

2. bydlisko,

3. dátum narodenia,

4. zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike

5. údaje o oprávnenej osobe v rozsahu:

a) meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,

b) názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.

O fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorý je partnerom verejného sektora sa do RPVS zapisuje:

1. obchodné meno,

2. miesto podnikania,

3. identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia,

4. zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu  meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike,

5. údaje o oprávnenej osobe v rozsahu:

   a) meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,

   b) názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.

O právnickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora sa do RPVS zapisuje:

1. názov alebo obchodné meno,

2. sídlo,

3. právna forma,

4. identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené,

5. zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu  meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike,

6. zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora,

7. údaje o oprávnenej osobe v rozsahu:

a) meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,

b) názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.

Dodatočný zápis do RPVS nie je možný. Ak partner verejného sektora podpíše zmluvu s osobou, ktorá nie je zapísaná v RPVS, pričom takúto povinnosť má, dopustí sa priestupku na úseku registrácie partnerov verejného sektora podľa § 42b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v zmysle ktorého sa priestupku dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora, ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do RPVS.

 Za takýto priestupok je možné zložiť pokutu od 1 000 EUR do 100 000 EUR.

Zákon o RPVS sa vzťahuje na všetky eurofondy okrem Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

Hodnota opakujúceho sa plnenia sa vypočíta ako súčet plnení za celú dobu trvania zmluvy.

Pri zmluvách na dobu neurčitú ako aj pri zmluvách pri ktorých nie je jednoznačné, či dôjde k prekročeniu finančného limitu podľa zákona o RPVS, povinnosť zápisu do RPVS vzniká prijatím plnenia, ktorým dôjde k prekročeniu finančného limitu.

Ak nie je možné určiť výšku štátnej pomoci, subjekt je povinný sa dať zapísať do RPVS (bez ohľadu na reálnu výšku štátnej pomoci).

Pri jednorazových plneniach je dopredu známa konkrétna výška plnenia zmluvy.

Nie, finančné limity sú uvedené bez DPH.

Povinnosti partnera verejného sektora sú vymedzené v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

Nie, zoznam/register oprávnených osôb neexistuje.

Áno, zákon o RPVS umožňuje oprávnenej osobe podať návrh na výmaz z RPVS pri konkrétnom partnerovi verejného sektora. Registrujúci orgán bezodkladne oznámi výmaz oprávnenej osoby partnerovi verejného sektora. Ak dôjde k výmazu oprávnenej osoby na jej návrh, je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby najneskôr do 30 dní od výmazu vrátane overenia identifikácie konečného užívateľa výhod.

Áno môže, avšak výmaz oprávnenej osoby na návrh partnera verejného sektora vykoná registrujúci orgán, len ak návrh na zápis zmeny zapísaných údajov podá za partnera verejného sektora nová oprávnená osoba spolu s overením identifikácie konečného užívateľa výhod.

Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina.